O psíčkovi a mačičke
Najbližšie:
Pozri program na budúci mesiac.
„Kdesi dole, pod víchrom dejín, žijú psíčkovia a mačičky, vietor nimi lomcuje, naráža na nich a tisne ich k zemi. Potom zomrú a z víchru je skromná zmienka v dejepise. Takto to chodí. Aj naďalej to bude takto chodiť. Toto je moje optimistické vyznanie a dôvod, prečo ma Šulajova hra tak potešila.“ dramatik Karel Steigerwald, autor českej verzie
Hrajú: Viola Thirringová, Denisa Dérová, Géza Benkő
Dramaturgia: Daniela Onodiová, András Dér
Technická spolupráca: Gábor Bálint
Stavba scény: István Czingel
Predstavenie sleduje: Dominika Čuliová
Video: Asia Dérová
Réžia: András Dér
„Milé deti, ste okúpané? Nachystané do postieľok? Tak si sadnite a pozerajte. (...) Čo to? Kto to? Tu niekto býva? Veru... Jeden starý pán a jeho rovnako stará žena. Volám ich – nuž ako inak – Psíček a Mačička. Sú takí starí, že si ani nepamätajú, kedy sa narodili. Možno už majú aj sto rokov. Psíček sa vlastne volá Peter, ale Mačička mu odjakživa hovorí Pucinko. Mačičku mama volala Magdalénka, ale to bolo dávno. Psíček ju oslovuje Mucinka...”
Rozprávačka – Viola Thirringová
„My sme mali klavír! A na starej lipe visela hojdačka… A keď lipa zakvitla, v jej korune bzučali tisíce včiel… Bzzz... Och, tá moja hlava, ten rachot! Čo hľadám? Niečo hľadám a neviem, čo! Včely bzučali a lipa šumela. Šúúú, šúúú… Tak šumela, akoby sa otvorilo nebo a ja som počula šumenie krídel anjelov.”
Mačička – Denisa Dérová
„Prešiel som kus sveta, prešiel som Ameriku, robil som v baniach vo Francii... Chlapi každý večer dotiahli do baráku dajaké fľaše s vínom a ženské... to je vo svete bežné. A zabávali sa, ale ja som radšej hral na harmonike. Dokonca nie na heligónke, ale na ústnej! Taký som bol skromný.“
Psíček – Géza Benkő