Viki Janoušková
Je to širokospektrálna a skúsená tvorivá osobnosť, je nielen divadelnou dramaturgičkou (Astorka´90, Štúdio S, hosťovanie v SND, Komorné divadlo Martin, DAB Nitra, atď.), ale bola i oceňovanou rozhlasovou dramaturgičkou, redaktorkou a moderátorkou, kde pripravovala diskusie s humanitnými vedcami, ale i šéfredaktorkou odborného divadelného časopisu Javisko. Okrem toho je aj dramatičkou, scenáristkou, prekladateľkou a spoluzakladateľkou dvoch nezávislých divadiel – Divadla a.ha. a TICHO a spol..
AM: “Ty si sa narodila, tak povediac, do „divadelnej šatne“. Porozprávaj nám ako si si hľadala svoju vlastnú rieku.”
VJ: “Bola to šatňa a dosky nitrianskeho divadla, ktoré som voňala ešte pred narodením (rodičia sa ako herci Krajského divadla v Nitre zoznámili, zobrali i ma počali) … Neskôr pôsobila mama ako pedagóg herectva na VŠMU a otec ako herec SND…
Po skončení štúdií na pražskej DAMU som skoro celý svoj profesionálny život, s malými odskokmi pobytu v Ústave umeleckej kritiky a dokumentácie, či šéfredaktorovania odbornému časopisu Javisko, pozerala na svet ako praktický divadelník, čiže tvorca, človek, ktorý „poznáva a hľadá svoju životnú cestu prostredníctvom tvorby divadelného diela“, skrátene tomu hovorím – „myslí divadlom“.”
AM: “Vzťah dramaturg a režisér, sestra a brat. Ako spomínaš na túto spoluprácu..?”
VJ: “Úžasne. Keď sa niekto pozrie na zoznam inscenácií, ktoré sme v spolupráci so Števom (Korenčim) vytvorili, myslím, že ten prezradí skoro všetko. Spolu sme hľadali, snažili sa dostať do jedného divadla, tvorili, učili sa, poznávali štátne divadlá, zakladali nezávislé divadlo Divadlo a.ha. (3x vždy odznovu) a v roku 2002 sme sa rozišli každý svojou cestou. Na akési postavenie sa na vlastné, navzájom nezávislé nohy, sme mali neodškriepiteľné právo, či dokonca povinnosť… Myslím si, že obidvaja sme to ustáli, vyjasnili si svoju tvorivú cestu a budúcnosť ukáže, či sa naše tvorivé cesty majú alebo nemajú opäť spojiť.
No každopádne máme za sebou inscenácie, na ktoré s láskou spomínam: či už ide o Zejtuncjanovho Slobodného človeka v maďarskom Komárňanskom divadle, Hradskej Commediu finitu cez Slovkoncert – v spolupráci s Alešom Votavom, Albeeho Zoo story – prvá inscenácia Divadla a.ha. s Marošom Geišberogom, Kolobežka – Kočiarik v Astorke a Kovbojka ako delo – prvá inscenácia na Školskej s Marošom Geišbergom a Jankom Kronerom, alebo ďalšie “ahácke“ – Druhá smrť Jany z Arcu, či Antigona s naším otcom a mamou na javisku…”
Tvorba v TICHU a spol.:
– zakladajúca členka TICHA a spol. 2010
– dramaturgička a umelecká riaditeľka TICHA a spol.
– autorka, dramaturgička a režisérka inscenácie Dych Lukavických zápiskov, 2010
– autorka a dramaturgička inscenácie Izrafel, 2011
– autorka a dramaturgička inscenácie Déjà vu, 2012
– autorka a dramaturgička inscenácie Všade tá rieka…!, 2013
– dramaturgička inscenácie Ostrov, 2013
– spoluautorka a dramaturgička inscenácie Zaplavenie, 2014
– autorka a dramaturgička inscenácie Zdanlivo slepá ulička, 2016
+ viď zoskupenie Stopy snov (spoluzakladateľka, dramaturgička a režisérka 4 inscenácií)